Rodovo stereotypné Lego a výchova detí v strednom rode

Ak na nejakom domácom spravodajskom serveri nájdete článok, v ktorom jedno z prvých 50 slov je „feminizmus“, je to pasca. Ak je spojené s prídavným menom „militantný“, viete, že je to volovina.

„Zdá sa, že militantný feminizmu sa nezastaví ani pred hračkami. Kým z germánskych krajín aj k nám prenikajú úvahy o povinných kvótach pre ženy v riadiacich funkciách, teraz začína „ženám z povolania“ vadiť aj Lego. Vraj totiž v deťoch podporuje rodové stereotypy.”

Ja viem, že toto je debata, ktorá na prvý pohľad je o niečom úplne inom, ale nedá mi najprv neupozorniť na podobnosť, akú majú podľa mňa hystéria okolo video hier a rozhorčenie nad rodovo stereotypnými hračkami. Súvislosť a podobnosť vidím v tom, že obom sa pripisuje takmer magická moc a schopnosť urobiť z dobrého slušného chlapca psychopatického masového vraha, ktorý postrieľa polku školy a z potenciálnej vynálezkyne lieku proti rakovine striptérku. Kiežby boli veci tak jednoduché.

Lukáš Krivošík sa v článku na webe Aktuality.sk pekne porozčuľuje a aj si zanadáva na „ženy z povolania“, ktoré v tej Škandinávii už fakt nevedia, čo so sebou. A pritom celé to začalo takmer nevinne, keď sa žensko-právna aktivistka Melitta Walter vyjadrila pre nemeckú Spiegel TV k tomu, že takmer všetky figúrky v Legolande, ktoré vykonávajú nejaké kvalifikované povolanie sú mužského rodu. Podľa jej vlastných slov by si priala, aby mini svet Legolandu realistickejšie reflektoval skutočnosť a aby v ňom pracovalo viac figúriek ženského rodu. Toto je sotva niečo, nad čím sa môže normálny človek rozčúliť.

Lego si užíva povesť kreatívnej a inteligentnej hračky. Deti sa vždy budú radšej hrať s hračkami, ktoré sú zaujímavé, to je jasné. Dievčatá sa s Legom hrajú menej, možno preto, že výrobcovia sa zrovna nesnažia urobiť ho pre ne zaujímavým. Je to až tak ťažko pochopiteľný koncept? Bez pochýb, nie je. Možno keď Lukáš Krivošík bude vychovávať dcéru, tiež si premyslí, či jej dá do rúk plastové mimino, alebo ju radšej bude vychovávať s troška širším obzorom...

 (zdroj: Saturday Morning Breakfast Cereal)

Ale! Nech sa deti hrajú s akokoľvek inteligentnou hračkou, alebo nech aj s palicou a šutrami, v porovnaní s tým, aký vplyv na ne má okolitý svet, je to podľa mňa takmer zanedbateľný faktor. Žiadna hračka nenahradí reálne ľudské vzory a modely správania (aj) z priameho okolia detí.

Reportáž v širšom kontexte súvisí s momentálne v Nemecku diskutovaným zavedením kvót pre rovnocenné zastúpenie pohlaví vo vedení podnikov. Netreba Krivošíka čítať pravidelne, aby človek rýchlo odhalil pozíciu z ktorej píše a zdroj jeho odporu. To, čo mu leží v žalúdku nie je feminizmus, o ktorom- a to sa pokojne môžeme staviť- takmer nič nevie, inak by nepoužíval takzvaný „strawman argument“ (Vidno to na použití výrazov ako „militantný feminizmus“ alebo ešte okatejšie na komentári o výchove detí v „strednom rode“. Takto deformovane môže požiadavku rodovej rovnosti popísať iba niekto, kto o význame pojmu nie, že nič nevie, ale chce jeho použitím vyvolať istú reakciu a spolieha sa na to, že jeho čitatelia jeho negatívny predsudok zdieľajú.), ale politická ľavica a všetko, čo sa s ňou akokoľvek spája. Preto označil požiadavku kvót a rovnakého zastúpenia oboch pohlaví vo vedúcich pozíciách podnikov, či politike za „sociálne inžinierstvo“. Ide o zásahy štátu do súkromného podnikania a to je to, čo mu naozaj vadí. 
Jeho problémom je, že čitateľom jeho neustávajúca paľba do ľavice už ide pomaly na nervy, pretože eufória z toho, ako dopadli posledné voľby už vyprchala a je na čase pozrieť sa kriticky na to, čo sa deje. Takže namiesto toho, aby to napísal na rovinu, napíše, že to je výmysel feminizmu, snaha o prehnanú politickú korektnosť atď., pretože vie, že toto mu vygeneruje nielen čítanosť, ale aj súhlas. Aspoň v to zrejme dúfal.

Paradox je tu aj ten, že je na Slovensku strašne populárne nadávať na extrémnu politickú korektnosť, pričom stačí rýchly prehľad správ a vyjadrení verejných predstaviteľov, aby bolo nad slnko jasnejšie, že v tejto krajine sa neusídlila ani nejaká elementárna politická kultúra, slušnosť a tobôž nie korektnosť, tak ako ju jej tunajší kritici chápu. Rovnako ako sa populárne pindá na adresu militantného feminizmu, pričom sme ako spoločnosť nedorástli ešte ani na to, aby sme zatočili so sexizmom.  

PS: Pokiaľ ide o môj súkromný názor (a zároveň modus operandi), myslím, že ak chcú ľudia/ feministky dosiahnuť rodovú rovnosť a lepšie, medzi pohlaviami rovnocenné postavenie pre nasledujúce generácie, musia vytvoriť spojenectvo s otcami. Nepoznám lepší liek na rodové stereotypy, ako otcov, ktorí sa aktívne podieľajú na výchove svojich dcér. 

UPDATE: Fast food znižuje IQ!

Tak povedali na BBC a je len otázkou času, kedy o tom budeme počuť v slovenských médiách. Prosím: tu o tom píšu. Presný a doslovne preložený titulok síce znie: Zdravá strava zvyšuje IQ detí. Ale všetci vieme, čo je skutočným odkazom. Čo nám teraz potvrdili, je to, že tuční ľudia sú hlúpi, lebo z tých všetkých hamburgerov a sladkostí človek osprostie, takže si dajte na obed šalát. Ale teraz vážne. Pokúsim sa celú túto story rozobrať na drobné, pretože je to naozaj zaujímavé.

Po krátkom prehliadnutí je jasné, že článok samotný neuvádza svoj zdroj, iba veľmi vágne odkazuje na štúdiu Bristolskej univerzity. Je to dôležitá klauzulka, pretože v očiach širokej verejnosti v kódovanom jazyku hovorí toto: Vedci zistili, že... Je fuk, že tí vedci majú mená a že minimálne abstrakt onej štúdie je dostupný na internete. Verejnosť si vystačí s konštatovaním, že niekto chytrý dačo zistil. Až túto správu preberú médiá u nás, budú to hneď a razom britskí vedci z renomovanej univerzity a to im dodá ešte väčší punc dôležitosti. (Ak by to zistili slovenskí vedci, pogratulovali by sme si, že to boli naši a málokto by si všimol, čo vlastne zistili. Fokus príbehu sa mení aj v závislosti od detailov ako je tento.)

Článok samotný otvára veta, ktorá si zasluhuje pozornosť preto, lebo málokto na slovensku vie, že "chips" v angličtine nie sú zemiakové lupienky, ale hranolky. (Čipsy sa povedia "crisps". To len tak na okraj, aby som vyzerala, že sa tu na mňa niečo nalepilo. A ak to náhodou niekto v slovenskej tlači preberie, budete hneď vedieť na akej úrovni je jeho jayzková znalosť, ak to bude o čipsoch a nie hranolkách.) Žarty bokom. 

"Hranolky, čokoláda a sladkosti môžu mať negatívny vplyv na inteligenciu detí."

Chápete? Titulok hovorí, že zdravá strava IQ zvyšuje. Opak zdravej stravy je to, čo sme vymenovali a ak sa vaše deti nedostanú na výšku, viete, kde sa stala chyba. Netreba ďalej čítať nič viac, pretože toto je hlavným odkazom celej správy. Ale pre doplnenie sa v štúdii sledovali stravovacie návyky detí od veku 3 rokov a vo veku 8 a pol sa im urobil štandardizovaný IQ test. Podľa článku sa strava bohatá na polotovary a hotové jedlá ("fast food") vo veku 3 rokov odzrkadlila vo veku 8 rokov na mierne zníženom IQ.

Ako mierne? Článok je rozdelený na polovice výraznou hlavičkou "Brain development". Totiž ľudské mozgy sa vyvíjajú najviac v období detstva a tento vývoj je dôležitejší ako všetko ostatné. Autori článku mali potrebu vás o tomto informovať a troška odpútať pozornosť, aby ste pri prečítaní nasledovného tak škaredo negánili: Strava, bohatá na polotovary sa spája s IQ nižším len o pár bodov, ako je IQ detí, ktoré sa od veku 3 rokov stravovali výlučne zdravo (zelenina, ryby, šalát, ryža atď.). "Mladým rodičom treba poradiť v otázke stravovania, všetci vieme aký má takáto strava krátkodobý dopad, ukázalo sa, že aj dlhodobý, štúdia potvrdila to, čo sme už tušili,..." Bla, bla bláá.... Tretinu článku vlastne tvoria vyjadrenia dietológov, poradcov a rôznych ľudí, čo sa zaoberajú stravou, ale so samotnou štúdiou nič nemajú.

Realita je nasledovná. Tu je abstrakt, ku ktorému sa dá dostať veľmi rýchlo ak človek vie, kde hľadať a sleduje na Twitteri správnych ľudí. Tu je tlačová správa (PDF). A teraz nasleduje zábava: nájdite 10 rozdielov medzi tým, čo tvrdí  (je takmer jedno, či explicitne, alebo to len naznačuje) článok a tým, čo zistila štúdia. Našli ste viac? Je to fuk. 

Nič z tej štúdie nie je relevantné. Vplyv na IQ detí má všeličo možné, nie len strava a stravovacie návyky. Štúdia mnoho z týchto faktorov zohľadňuje. Medzi inými je to však to, či sa, alebo ako veľmi svojim deťom venujú rodičia. Toto je jeden z tých faktorov, na ktoré britskí vedci zabudli. Hneď z luftu viem povedať, že rodičia, čo svoje deti kŕmia polotovarmi, to robia väčšinou pre nedostatok času (a preto, lebo 10 z 10 detí preferuje pred špenátom hranolky), čiže rodičia, čo majú dosť času na to, aby do detailov kontrolovali stravu svojich detí sa im zrejme venujú viac.

Je jasné, že autori článku sa štúdiou nechali len inšpirovať. Koho zaujíma zistenie, že deti, ktoré vo veku 3 rokov prijímali stravu viac zloženú z polotovarov mali v priemere o 1,67 boda nižšie IQ vo veku 8 rokov, ako ich rovesníci? Nikoho. 1,67 bodov je sotva markantný rozdiel ak sa bavíme o výsledkoch štandardizovaných IQ testov. Preto to v BBC veľmi nerozmazávajú a namiesto toho hovoria o rozdiele "až" niekoľko bodov, ktorý si vymysleli. (Nehovoriac o tom, čo vlastne o ľuďoch hovorí výška IQ...) Štúdia samotná možno zlyhala v zohľadnení všetkých faktorov, ktoré výšku IQ ovplyvňujú. Správy v BBC ich však odignorovali takmer úplne.  

Okrem toho najväčší vplyv na IQ má genetika. (Rodičom týchto detí IQ nikto nezmeral.) Môžete vaše ratolesti napchávať antioxidantami od rána do večera a obcházdať McDonalds oblúkmi, s päť kilometrovým polomerom, môžete im púšťať Mozarta od momentu, keď pozitívny tehotenský test ukáže farebnú čiarku. Alebo ich môžete odchovať na hranolkách s kečupom a dávať im hamburgre a čokoládu od momentu keď budú schopné konzumovať pevnú stravu. Tento článok je napísaný pre rodičov, ktorí si myslia, že toto je to, na čom naozaj záleží. Pre tých, čo sa cítia nadradene, pretože ich dieťa má zakázané jesť sladkosti a raz pôjde na vysokú.

Až táto správa príde k nám, bude prevzatá z BBC. Viem to, lebo to tak je vždy. Pátrať po zdroji sa chce málokomu a ešte menej sa chce novinárom lúštiť abstrakty vedeckých štúdií. A až si to čitatelia prečítajú, prvé, čo si vybavia budú morbídne obézni ľudia, napchávajúci sa niečím smaženým. A potom sa budú cítiť dobre a tak nejako ľahšie. A ak ich dieťa zjedlo na desiatu banán, ich rodičovská povinnosť je splnená.


9.február 2011, JE TO TU: "Hranolčeky znižujú IQ a platí to predovšetkým pri tých najmenších. Našich detí. Nezdravé jedlo sa kruto podpisuje pod ich inteligenciu." Toľko Čas.sk., ktorý článok prevzal zo Sunu. Namiesto neznámych expertov sa u nich vyjadril hneď Jamie Oliver- veď kto iný ako celebrita z TV obrazovky by sa mal vyjadrovať v otázkach štúdií detského stravovania a jeho vplyvu na inteligenciu. Sun má samozrejme troška inú agendu ako BBC, takže su na záver nemohli odpustiť toto: "Veď variť chutne bez chémie a ďalších nezdravých prísad nie je žiadna veda." Ako sa tu vravieva: Don't even get me started!

A testament to our insignificance

While googling the webpage of the Slovak Radio Broadcast, I noticed an article added by someone, who accidentally happens to have the same name as a guy I knew in high school. So I click the link and - lo and behold - it is about Juraj Jánošík. And it got me thinking. 

A few hours before this, I read an article in Sme, about a rather shady figure of Slovak history to be honoured by placing his bust on a nice town square in Rajec (read it here). Add to this the fact that Jozef Tiso, the man in charge of Slovakia during World War II, and notoriously known for his involvement in the mass deportations and deaths of his own countrymen of (not only) Jewish ancestry, has a plaque honouring him elsewhere in the same town, but in several other places in the country as well. 

To add yet another anecdote about a sculpture, take the recently installed equestrian statue of Svätopluk in Bratislava, right next to the castle, towering over the city. The sculpture came with just another puzzling plaque, declaring it to be “Svätopluk, the King of Old Slovaks.” Note, that there was no such historical figure as any "King of old Slovaks" and there most definitely was no group of people known as "old Slovaks". We have just falsified our own history. And got caught in the act. 

This all leads me to ask what it is with this country and its sculptures. Or even worse: What is it with our heroes?

Take Juraj Jánošík - to me, it will always remain an utter mystery that we revere a man we know nothing about, except that he was executed as a criminal and that, well, we know nothing about him. 

A symptomatic reading of the various versions of his legend and personal myth, often reinforced and repeated for the next generation, could show and tell us more about ourselves than about Jánošík. But this is hardly ever the actual objective of such programmes, articles, books, movies and documentaries. Take the above mentioned example. Aside from a few factoids about the historical figure it features only snippets of interviews with artists. People who create, reinterpret and re- imagine an old folk legend to suit their own –whatever- agendas, sentiment, issues, etc.

Jánošík is characterised right at the beginning by what he looked like: “Long brown hair and braids, rather slender figure, bracelets and a belt.” The image further includes an axe- wielding strong and manly type, a thief, hiding out in a forest; with a posse of similar looking rebels. This  is the same mould for every image of him, written or painted, that I have ever come upon.

And if it sounds a bit like a Robin Hood movie to you, you are dead on. Indeed, Robin Hood always gets referenced when Juraj Jánošík is the topic! Want to know why? Because it is a shortcut. We all know Robin Hood was good, he helped the poor and he was Kevin Costner or Russel Crow, whichever. Point in case, we all know Robin Hood and we know more about him than about Juraj Jánošík. Not the boring historical facts, but we have definitely seen a few movies about him. By linking the two legends we create our own frame of reference for one, by using fabricated images of the other. Sounds fishy? That’s because it is. But this is how myths and legends and sometimes history gets created in the age of pop culture. 

Did I mention the radio show about Jánošík was done in English? It is not meant for the natives. We know. This whole mythology was shoved down our throats since kindergarten. It is you, dear English speaking listener, who needs to be educated about our glorious past of heroic young men, fighting injustice. (Still no sarcasm font, alas!) Not that it is interesting to you, or that you would care. But we do. 

When making movies about our own past, we always highlight what seems important to us living NOW. Thus Juraj Jánošík of legends once became the personalised social state, redistributing the wealth created by the working lower classes, confiscated by the land owners and stolen back for the benefit of the “poor”. On other occasions he was portrayed as a fighter against the Habsburgh Monarchy, or Hungarian Kingdom at the time denying the rights and identity of the Slovak nation. Sometimes there are even clearly perceivable notions of his love for nature and allusions to environmentalism. None of this is relevant to history, unless it is a history of his personal myth. But it is relevant to us. 

A nation as young and as lacking in history and culture as ours (There, I said it!) will naturally latch onto every minute detail of its past that could provide a testament to its - if not greatness, then at least - the potential for it. But it is rather unsettling that we would resort to using half- or entirely imagined and fabricated figures to provide that. It is especially dumb, if we are the only ones who actually end up believing it. 

Jozef Tiso matters. Just in the same way that Vladimír Mečiar does. They are important figures in the personal history of this country. And that is a fact. But who are we kidding when we try to portray them as such without admitting to ourselves that they were also at the same time huge failures? 

Only ourselves. As a nation, we falsify our own history for others- for the sake of an image we wish to present to others. As if to say: "See, we matter, we have a past, tons of sculptures of important figures, the streets are full of memorial plaques and bronze busts! It is you who is ignorant for not knowing that we even exist." 

In other words, we are faking it. We are creating an image of ourselves. We hint at a history that never even happened, we use sculptures of our "heroes" as a proxy. And off course, we do nothing. Nothing that really matters, nothing relevant, nothing that people would recognise us for. We wish to be judged based upon that image, not our actions. Just like we judge our heroes. But who else, other than us actually failed to notice, that the emperor is naked?

I am sure that as a people, we get the heroes we deserve. I can only hope, one day we will deserve better.