Re: Rádio Vaticana

České Rádio Vaticana na svojej stránke v sekcii správ uviedlo článok o tom, že Britskí gynekológovia majú svojim tehotným pacientkám odporúčať potrat.

Než sa rozčúlim nad tým, ako článok vlastne o ničom neinformuje, iba obviňuje Britský Royal College of Obstetricians and Gynaecologists (ďalej RCOG) z toho, že svojim lekárom odporúčajú všetky pacientky informovať, že umelé prerušenie tehotenstva je bezpečnejšie ako tehotenstvo, musím priznať, že toto vôbec neznie úplne odveci, ak by to bolo v kontexte niektorých rizikových tehotenstiev, kde býva ohrozenie života matky (aj plodu) naozaj smrteľne vážne. Ale!

Samotný článok zlyhal na plnej čiare, pretože samozrejme neudáva žiadne zdroje, necituje, nelinkuje ani len webstránku RCOG, pričom sa odvoláva na neurčitú smernicu, ktorá toto odporúčanie obsahuje, ale vzhľadom na to, že na ich webe je tých smerníc stovky, bolo by v mene diskusie naozaj relevantné napísať, ktorá konkrétna z nich je nám tŕňom v oku. 

Takže otázka za milión je nasledovná: o čom je tento článok? Odpovedzte si sami. Ak pri tom buchnete do stola, máte zvýšený tlak, alebo máte chuť na cigaretu, článok uspel. Nie v poskytovaní relevantnej informácie, ale vo vyvolaní emócií. Pamätáte si zo školy, ako sme sa na hodinách cudzieho jazyka učili čítať články a potom mali za úlohu prerozprávať ich obsah vlastnými slovami? No schválne, či sa to vôbec dá s týmto článkom... Jediné o čom vypovedá, je názorové a citové naladenie autorky.

Ja viem, zlá žurnalistika bla bla. Nič nové. Ale pokiaľ ide o informácie o vede, či zdravotnej starostlivosti je veľmi dôležité ako sa o nich informuje. Taktiež je dosť relevantné, že ide o práve tak citlivú tému, akou interupcie nepochybne sú. Lenže tým, ako je článok napísaný, vôbec nie je kritikou samotného vykonávania umelého prerušenia tehotenstva, ale nenápadne podsúva čitateľovi rozhorčenie smerované na lekárov, gynekológov a pôrodníkov a to je podľa mňa naozaj čas skočiť na ideologickú brzdu.

Dovolím si citovať z iného zdroja:

„The guidelines draw a number of conclusions about fetal awareness, conscientious objection and the long-term health risks of abortion which appear to be inaccurate and open to serious challenge on the basis of clinical evidence. The RCOG working group has completely ignored the findings of a landmark study recently published in the British Journal of Psychiatry, that women who abort are 30% more likely to develop mental health problems than those who don’t, and instead has relied on a highly criticised review by the American Psychological Association. They also make no mention of the fact that the Royal College of Psychiatry is currently carrying out a major review of the subject, the results of which are still awaited.

Približný preklad:

Smernice vychádzajú z viacerých predpokladov o informovanosti ohľ. plodu, výhrady svedomia a dlhodobých rizík, spojených s interupciami, ktoré sa zdajú byť nepresné a klinické dôkazy ich spochybňujú. Pracovná skupina RCOG kompletne ignorovala zistenia nedávno publikovanej štúdie v British Journal of Psychiatry, podľa ktorej ženy, ktoré podstúpia interupciu majú o 30% vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich prejavia problémy v oblasti duševného zdravia, než u žien, ktoré ju nepodstúpia, a namiesto toho sa spoľahla na silne kritizovanú štúdiu Americkej Asociácie Psychológov (American Psychological Association). Taktiež sa vôbec nezmieňujú o tom, že na Royal College of Psychiatry momentálne prebieha veľká revízia tejto problematiky, ktorej výsledky ešte neboli zverejnené.

Toto je kritika, ktorú RCOG adresoval článok z Christianlegalcentre.com. No nebolo by svetové, keby to bol presne tento konkrétny článok, ktorý (tajne) prevzali v Rádiu Vatikán?

Len samotný úryvok je tak dlhý ako polovica článku z RV, ale ani raz sa nezmieňuje o tom, že lekári nastávajúcim mamičkám majú vysvetľovať čokoľvek o tom, že je tehotenstvo pre ne väčším rizikom, než jeho umelé prerušenie. Vyčítajú RCOG to, že pracovná skupina, ktorá vypracovala smernice je predpojatá, keďže väčšina jej členov sú pro-choice a to, že na ich pripomienkovanie nenechali dosť času. Jadrom tejto kritiky je však to, že fyzické a psychologické riziká spojené s interupciami sú v smerniciach podhodnotené.

Citovaný text je relevantný aj preto, lebo ho spolunapísala osoba, ktorá je zodpovedná za to, že sa o tomto celom probléme vôbec diskutuje, poslankyňa Nadine Dorries. A ak to niekomu ušlo, toto je – ak to mám povedať zjednodušene - článok tiež zo strany pro-life.

Samozrejme, ak chce ktokoľvek vedieť viac o spomínanej smernici, nie sme k nej ani o krok bližšie a čo je horšie, posielajú nás na ďalšie výlety do krajiny investigatívnej žurnalistiky a na rýchlokurz medicíny, pretože sa odvolávajú na vonkajšie zdroje informácií, ako sú spomínané štúdie, ktoré ale nedávajú k dispozícii (prípadne ani nemôžu, lebo ešte neboli zverejnené), ani ich nelinkujú. Takže čitateľ zasa len nevie, či je chyba v štúdii (alebo ktorej z nich), či je ne/dostatočne priekazná, alebo v spôsobe ako sa o nej píše.

Netuším, čo znamená podľa Nadine Dorries o 30% väčšia šanca duševnej choroby pre ženy podstupujúce interupciu, ale u mňa to znamená len toľko, že vlastne nič nevieme ani o tom, prečo sa u nich prejavuje duševná choroba, ani o tom, či sa prejavila už pred podstúpením zákroku, alebo, či je oboje výsledkom vonkajších faktorov -od celkového zdravia, cez sociálne faktory, napr. závislosti, atď. (Vybavujem si nedávno medializované zistenia štúdie o tom, že prsné implantáty zvyšujú pravdepodobnosť spáchania samovraždy, podobná situácia.) Je ľahké pomýliť si kauzalitu a koreláciu a špeciálne v súvislosti s faktormi týkajúcimi sa životného štýlu, si interpretácia výskumu vyžaduje citlivý a opatrný prístup.

Každopádne však u mňa majú plus za snahu a spôsob ako vedú diskusiu. Slovenskí bojovníci pro-life, robte si poznámky.

Na záver je nutné povedať, že interupcia naozaj je emocionálne zničujúcim a  invazívnym zásahom a nesie riziká v oblasti (reprodukčného, duševného, atď) zdravia. Presne preto je ideálna situácia taká, kde ženy sú vzdelané a čo najlepšie informované o svojom reprodukčnom zdraví a majú slobodný a čo najmenej komplikovaný prístup k informáciám a prostriedkom, ako vôbec predísť situácii, v ktorej sa musia rozhodnúť pre, alebo proti. A to by malo byť cieľom. Diskurz rámcovaný pólmi pro choice, verzus pro life však toto takmer vôbec neumožňuje. Ak si jedna strana, v tomto prípade pro life Rádio Vatikán, úplne začne vymýšľať, aby vyvolala čo najbúrlivejšiu reakciu voči akémukoľvek názoru, ktorý nie je totožný s tým ich, prestávajú platiť všetky pravidlá zdravého rozumu, či logiky. Práve sme sa stali svedkami kultúrne navodeného ignorantstva, pričom z pohľadu na iné zdroje a ich spôsob ako veci tematizujú, je zjavné, že diskusia sa dá viesť aj inak.