Vakcíny iba dobrovoľne

Za posledných pár rokov sa aj na Slovensku začína spúšťať vlna protiočkovacej hystérie. Slovo hystéria je možno silné, ale presne popisuje to, čo sa už vo svete deje a to, čo v blízkej budúcnosti môže nastať aj na Slovensku. 

Existujú minimálne hneď dve združenia (napríklad tu a tu), ktoré sa hlásia k požiadavke nepovinného očkovania a požadujú „lepšie“ (rozumej hlavne také, ktoré potvrdia ich obavy, že s vakcínami niečo nie je v poriadku) informácie o vakcínach a ich rizikách. Najnovšie slobodu v očkovaní hlásajú aj niektorí predstavitelia vládnucich politických strán. Dosť šokujúce je aj to, že na Slovensku je medzi odporcami vakcín toľko lekárov.

Obe združenia sú zatiaľ pomerne opatrné v stanovovaní svojich cieľov a formulácia ich požiadaviek znie na prvý pohľad celkom racionálne a presvedčivo. Napríklad požiadavka oddialenia vakcinácie novorodencov o niekoľko týždňov je v prípade niektorých vakcín možno celkom rozumná, samozrejme v závislosti od konkrétneho typu vakcíny. Lenže po dôslednejšom prehliadnutí webstránok oboch spomínaných združení prestávajú pôsobiť až tak rozumným dojmom. Práve naopak, pomerne rýchlo sa objavia motívy prameniace z iracionálnych až paranoidných presvedčení a nepodložených názorov. Stačí navštíviť ich webové stránky a pozrieť si sekcie komentárov a nimi odporúčanú literatúru.

Dôvody obáv z vakcín a očkovania sa rôznia, ale dajú sa rozpoznať témy, ktoré sa do rôznej miery vyskytujú v pozadí týchto hnutí a skupín a v rozdielnej miere ovplyvňujú ich názory a postoje. V roku 2010 vyšla štúdia Anny Kata (pdf), ktorá si dala tú námahu a na rôznych amerických weboch pozbierala typické postoje motivujúce ľudí v anti-vakcinačnom hnutí. Dali by sa rozdeliť do siedmich skupín podľa ich spoločných tém a keďže sú podľa mňa relevantné aj pre slovenský kontext a všetky sa dajú nájsť v rôznych domácich online diskusiách, dovolím si ich stručne reprodukovať:

1.    Bezpečnosť a efektivita: prvé, čo sa spochybňuje je účinok vakcín a ich bezpečnosť, dáva sa im za vinu všetko možné od náhlych úmrtí kojencov, cez diabetes, alergie, autizmus, rôzne autoimúnne ochorenia, rakovinu, až po AIDS. Sú vraj jedovaté, neprirodzené, alebo jednoducho vôbec nefungujú, obsahujú škodlivé látky ako ortuť, alebo formaldehyd atď. Choroby, proti ktorým vakcíny imunizujú sa pri tom vykresľujú ako neškodné a ich vyhubenie sa pripisuje hygiene, lepšej strave a životným podmienkam.

2.    Alternatívna medicína: väčšina protivakcinačných hnutí priamo, alebo nepriamo podporuje rôzne alternatívne a vedecky nepodložené prístupy k liečbe a chápaniu chorôb ako homeopatia, naturopatia, alebo chiropraktika, či akupunktúra. Často sa vyskytujú tvrdenia, že nechať dieťa ochorieť je lepšia metóda imunizácie ako vakcína.

3.    Občianske slobody: požiadavky dobrovoľného očkovania, práva na rozhodovanie o okolnostiach očkovania a pod. sa objavujú pomerne často- špecificky v slovenskom kontexte sa napríklad povinná vakcinácia často dáva do súvislosti s represívnymi režimami nedávnej minulosti a prezentuje sa ako zbytočný až škodlivý pozostatok z čias komunizmu.

4.    Konšpiračné teórie: väčšina je obsesívne zameraná proti farmaceutickému priemyslu, proti vláde, proti vede, vakcíny sú videné ako nástroj spiknutia, nech už za ním stojí ktokoľvek. Objavujú sa tvrdenia o tom, že vírusy boli vytvorené v laboratóriách, majú slúžiť na kontrolu populácie, spôsobujú neplodnosť, kritici vakcín sa prezentujú ako mučedníci a každý, kto nepíše o vakcínach kriticky je podplatený farmaceutickou lobby. Za všetkým stojí boj o zisk a na dobro pacientov nikto neprihliada atď. 

5.    Morálka, náboženstvo, etické otázky a ideológie: Náboženské presvedčenie možno nie je častým dôvodom, prečo ľudia na Slovensku odmietajú vakcináciu, ale veľmi často sa vyskytujú ezoterické presvedčenia o nadradenosti prírody a takzvanej „prírodnej medicíny“ nad „chémiou“, prípadne názory, že človek je dokonalé božie stvorenie a vakcinácia je nežiadaným ľudským zásahom. Občas sa vyskytujú tvrdenia o tom, že vakcíny sú údajne testované na zvieratách, ľuďoch žijúcich v krajinách tretieho sveta bez ich vedomia, alebo sa kulturujú v potratených embryách.

6.    Dezinformácie a nepravdivé informácie sú vždy bez výnimky zastúpené. Absencia sebakritiky je až pozoruhodná. Často sa prekrúcajú tvrdenia vedeckých štúdií, alebo sa citujú iba vyhovujúce pasáže a štatistiky, za účelom potvrdiť vopred dané postoje (tzv. cherrypicking). Bežne sa objavujú neoveriteľné a nevyvrátiteľné tvrdenia.

7.    Apely na city a osobné príbehy sú veľmi časté a typicky sa točia okolo rodičov, alebo príbuzných, ktorí pripisujú rôzne ochorenia svojich blízkych za vinu vakcínam.

Toto všetko sú témy a variácie na témy, ktoré sa v antivakcinačnom hnutí opakujú a vrstvia na toľko, že je nemožné adresne ich všetky vyvrátiť (nehovoriac o tom, že niektoré sú nevyvrátiteľné úplne), alebo uviesť na správnu mieru.

 
Slovenské zdravotníctvo je na tom zle a nemá zmysel nahovárať si, že to je inak. Dedičstvo socialistického zravotníctva ešte stále máta pacientov, ktorí disponujú desivými historkami a anekdotami, ktoré naháňajú hrôzu najotrlejším fanúšikom hororového žánru. „Zlé jazyky“ hovoria, že jediná zmena nastala v tom, že dnes sa za tie isté mizerné služby platí premrštená cena. Ak zlá skúsenosť s medicínou a zdravotníctvom je spoločným znakom všetkých, ktorí strácajú dôveru v medicínu založenú na vede a ktorí sa uchyľujú k samoliečbe rôznymi takzvanými alternatívnymi metódami a modalitami, tak Slovensko sa má na čo tešiť, pretože disponuje priam ideálnym podhubím, na ktorom takéto hnutia vznikajú. Už teraz je viditeľné, že neregulovaný nával rôznych alternatív nezvládajú ani samotní lekári a neraz prepadajú rovnakej viere v ich účinnosť ako obyčajný človek- laik.

Rozšírená medzi slovenskými lekármi začína byť takzvaná integratívna medicína, keď sa okrem bežných postupov, založených na vedeckom poznaní, ktoré sú už overené, používajú nové -väčšinou údajne používané tisíce, či stovky rokov, ale vždy v exotických cudzích krajinách- metódy preberané z alternatívnych modalít.

Tak napríklad lekári, ktorí by za normálnych okolností predpísali pacientovi na chrípku teplo, pokoj a tekutiny a prípadne tlmenie bolesti, ponúknu homeopatický liek. Samozrejme homeopatiká sa pýšia tým, že nemajú žiadne vedľajšie účinky a preto nenesú žiadne riziká spojené s užívaním. Nesú však v sebe veľké riziko spojené s vierou, ktorú vytvárajú v pacientoch. Hlavne ak sa prezentujú ako rovnocenné liečivo, čo samozrejme podľa všetkých dostupných nezávislých štúdií nie sú.

Navyše štúdium medicíny lekárov, ani lekárnikov nijako nepripravuje na to, aby vedeli pacientom vysvetliť vedu na základe ktorej má fungovať liečba, či diagnóza a veci súvisiace, nehovoriac o tom, že na to nemajú ani priestor a čas. Pridajme si k takto vznikajúcej nedôvere, stojacej na nedostatočnej komunikácii medzi lekárom a pacientom, ešte populárne a všadeprítomné konšpiračné teórie, nie vždy vymyslené legendy o nenažraných farmaceutických koncernoch a chabé vzdelanie poskytované v oblasti vedy našim školstvom. Ďalším faktorom, ktorý je do istej miery špecifický je otázka korupcie- ak je nejedna vláda prichytená pri čine a dokázateľne podozrivých obchodných transakciách, uznávam, že je veľmi ťažké uveriť, že napríklad ministerstvom zakúpené vakcíny sú naozaj tej najlepšej kvality.
 
Toto všetko spolu sú dobre zamiesené prísady z ktorých sa liahne neistota a ak sa pripojí dezinformovanosť, ľahko nastane panika. Magickým korením je tu ešte navyše internet, ktorý umožňuje neobmedzené šírenie akýchkoľvek bludov a nezmyslov do celého sveta. Našťastie umožňuje aj presný opak a to je prístup ku kvalitným informáciám, lenže kto ich vie rozpoznať? A ako sa k nim dostane niekto, kto napríklad okrem slovenčiny iné jazyky neovláda?

Na to, aby pacienti boli schopní posúdiť, či je vakcinácia napríklad lepšia, ako nechať svoje dieťa ochorieť, aby si vypestovalo vlastnú imunitu voči chorobe, potrebujú aspoň minimum vzdelania v prírodných vedách a prístup k informáciám. Ak sa tieto faktory zanedbajú, jediné, čo im zostáva, je pocit bezmocnosti a nepodložená viera. Slovenskí lekári a vedci by sa mali namiesto povýšeneckého mávnutia rukou nad poverčivými pacientami radšej zamyslieť nad svojim prístupom a začať sa zaoberať dôvodmi ich nedôvery a dezinformácie. Lenže je práve ďalším špecifikom slovenského zdravotníctva, že nielen nemajú na to čas, ale ani nemusia.

Je ťažké nezlomiť nad ľuďmi palicu a nepostaviť sa rovno na stranu cynikov, ktorí tvrdia, že jediné, čo protivakcinačné hnutie presvedčí o ich omyloch nie sú vedecké štúdie, ale smrť ich vlastných detí, po tom, čo ich začnú kosiť ochorenia, ktoré sa stali tak zriedkavými, že dnešní lekári by mali problém správne ich diagnostifikovať. Veľa dôvodov k optimizmu neposkytuje ani verejná diskusia, kde prevládajú momentálne argumenty jednej strany, navyše podporenej mediálne známymi osobnosťami, alebo politikmi. Je pravdepodobné, že niektorých ľudí nepresvedčí nič, ale je isté, že následky anti-vakcinačnej epidémie budeme niesť všetci.

UPDATE: Fast food znižuje IQ!

Tak povedali na BBC a je len otázkou času, kedy o tom budeme počuť v slovenských médiách. Prosím: tu o tom píšu. Presný a doslovne preložený titulok síce znie: Zdravá strava zvyšuje IQ detí. Ale všetci vieme, čo je skutočným odkazom. Čo nám teraz potvrdili, je to, že tuční ľudia sú hlúpi, lebo z tých všetkých hamburgerov a sladkostí človek osprostie, takže si dajte na obed šalát. Ale teraz vážne. Pokúsim sa celú túto story rozobrať na drobné, pretože je to naozaj zaujímavé.

Po krátkom prehliadnutí je jasné, že článok samotný neuvádza svoj zdroj, iba veľmi vágne odkazuje na štúdiu Bristolskej univerzity. Je to dôležitá klauzulka, pretože v očiach širokej verejnosti v kódovanom jazyku hovorí toto: Vedci zistili, že... Je fuk, že tí vedci majú mená a že minimálne abstrakt onej štúdie je dostupný na internete. Verejnosť si vystačí s konštatovaním, že niekto chytrý dačo zistil. Až túto správu preberú médiá u nás, budú to hneď a razom britskí vedci z renomovanej univerzity a to im dodá ešte väčší punc dôležitosti. (Ak by to zistili slovenskí vedci, pogratulovali by sme si, že to boli naši a málokto by si všimol, čo vlastne zistili. Fokus príbehu sa mení aj v závislosti od detailov ako je tento.)

Článok samotný otvára veta, ktorá si zasluhuje pozornosť preto, lebo málokto na slovensku vie, že "chips" v angličtine nie sú zemiakové lupienky, ale hranolky. (Čipsy sa povedia "crisps". To len tak na okraj, aby som vyzerala, že sa tu na mňa niečo nalepilo. A ak to náhodou niekto v slovenskej tlači preberie, budete hneď vedieť na akej úrovni je jeho jayzková znalosť, ak to bude o čipsoch a nie hranolkách.) Žarty bokom. 

"Hranolky, čokoláda a sladkosti môžu mať negatívny vplyv na inteligenciu detí."

Chápete? Titulok hovorí, že zdravá strava IQ zvyšuje. Opak zdravej stravy je to, čo sme vymenovali a ak sa vaše deti nedostanú na výšku, viete, kde sa stala chyba. Netreba ďalej čítať nič viac, pretože toto je hlavným odkazom celej správy. Ale pre doplnenie sa v štúdii sledovali stravovacie návyky detí od veku 3 rokov a vo veku 8 a pol sa im urobil štandardizovaný IQ test. Podľa článku sa strava bohatá na polotovary a hotové jedlá ("fast food") vo veku 3 rokov odzrkadlila vo veku 8 rokov na mierne zníženom IQ.

Ako mierne? Článok je rozdelený na polovice výraznou hlavičkou "Brain development". Totiž ľudské mozgy sa vyvíjajú najviac v období detstva a tento vývoj je dôležitejší ako všetko ostatné. Autori článku mali potrebu vás o tomto informovať a troška odpútať pozornosť, aby ste pri prečítaní nasledovného tak škaredo negánili: Strava, bohatá na polotovary sa spája s IQ nižším len o pár bodov, ako je IQ detí, ktoré sa od veku 3 rokov stravovali výlučne zdravo (zelenina, ryby, šalát, ryža atď.). "Mladým rodičom treba poradiť v otázke stravovania, všetci vieme aký má takáto strava krátkodobý dopad, ukázalo sa, že aj dlhodobý, štúdia potvrdila to, čo sme už tušili,..." Bla, bla bláá.... Tretinu článku vlastne tvoria vyjadrenia dietológov, poradcov a rôznych ľudí, čo sa zaoberajú stravou, ale so samotnou štúdiou nič nemajú.

Realita je nasledovná. Tu je abstrakt, ku ktorému sa dá dostať veľmi rýchlo ak človek vie, kde hľadať a sleduje na Twitteri správnych ľudí. Tu je tlačová správa (PDF). A teraz nasleduje zábava: nájdite 10 rozdielov medzi tým, čo tvrdí  (je takmer jedno, či explicitne, alebo to len naznačuje) článok a tým, čo zistila štúdia. Našli ste viac? Je to fuk. 

Nič z tej štúdie nie je relevantné. Vplyv na IQ detí má všeličo možné, nie len strava a stravovacie návyky. Štúdia mnoho z týchto faktorov zohľadňuje. Medzi inými je to však to, či sa, alebo ako veľmi svojim deťom venujú rodičia. Toto je jeden z tých faktorov, na ktoré britskí vedci zabudli. Hneď z luftu viem povedať, že rodičia, čo svoje deti kŕmia polotovarmi, to robia väčšinou pre nedostatok času (a preto, lebo 10 z 10 detí preferuje pred špenátom hranolky), čiže rodičia, čo majú dosť času na to, aby do detailov kontrolovali stravu svojich detí sa im zrejme venujú viac.

Je jasné, že autori článku sa štúdiou nechali len inšpirovať. Koho zaujíma zistenie, že deti, ktoré vo veku 3 rokov prijímali stravu viac zloženú z polotovarov mali v priemere o 1,67 boda nižšie IQ vo veku 8 rokov, ako ich rovesníci? Nikoho. 1,67 bodov je sotva markantný rozdiel ak sa bavíme o výsledkoch štandardizovaných IQ testov. Preto to v BBC veľmi nerozmazávajú a namiesto toho hovoria o rozdiele "až" niekoľko bodov, ktorý si vymysleli. (Nehovoriac o tom, čo vlastne o ľuďoch hovorí výška IQ...) Štúdia samotná možno zlyhala v zohľadnení všetkých faktorov, ktoré výšku IQ ovplyvňujú. Správy v BBC ich však odignorovali takmer úplne.  

Okrem toho najväčší vplyv na IQ má genetika. (Rodičom týchto detí IQ nikto nezmeral.) Môžete vaše ratolesti napchávať antioxidantami od rána do večera a obcházdať McDonalds oblúkmi, s päť kilometrovým polomerom, môžete im púšťať Mozarta od momentu, keď pozitívny tehotenský test ukáže farebnú čiarku. Alebo ich môžete odchovať na hranolkách s kečupom a dávať im hamburgre a čokoládu od momentu keď budú schopné konzumovať pevnú stravu. Tento článok je napísaný pre rodičov, ktorí si myslia, že toto je to, na čom naozaj záleží. Pre tých, čo sa cítia nadradene, pretože ich dieťa má zakázané jesť sladkosti a raz pôjde na vysokú.

Až táto správa príde k nám, bude prevzatá z BBC. Viem to, lebo to tak je vždy. Pátrať po zdroji sa chce málokomu a ešte menej sa chce novinárom lúštiť abstrakty vedeckých štúdií. A až si to čitatelia prečítajú, prvé, čo si vybavia budú morbídne obézni ľudia, napchávajúci sa niečím smaženým. A potom sa budú cítiť dobre a tak nejako ľahšie. A ak ich dieťa zjedlo na desiatu banán, ich rodičovská povinnosť je splnená.


9.február 2011, JE TO TU: "Hranolčeky znižujú IQ a platí to predovšetkým pri tých najmenších. Našich detí. Nezdravé jedlo sa kruto podpisuje pod ich inteligenciu." Toľko Čas.sk., ktorý článok prevzal zo Sunu. Namiesto neznámych expertov sa u nich vyjadril hneď Jamie Oliver- veď kto iný ako celebrita z TV obrazovky by sa mal vyjadrovať v otázkach štúdií detského stravovania a jeho vplyvu na inteligenciu. Sun má samozrejme troška inú agendu ako BBC, takže su na záver nemohli odpustiť toto: "Veď variť chutne bez chémie a ďalších nezdravých prísad nie je žiadna veda." Ako sa tu vravieva: Don't even get me started!

A testament to our insignificance

While googling the webpage of the Slovak Radio Broadcast, I noticed an article added by someone, who accidentally happens to have the same name as a guy I knew in high school. So I click the link and - lo and behold - it is about Juraj Jánošík. And it got me thinking. 

A few hours before this, I read an article in Sme, about a rather shady figure of Slovak history to be honoured by placing his bust on a nice town square in Rajec (read it here). Add to this the fact that Jozef Tiso, the man in charge of Slovakia during World War II, and notoriously known for his involvement in the mass deportations and deaths of his own countrymen of (not only) Jewish ancestry, has a plaque honouring him elsewhere in the same town, but in several other places in the country as well. 

To add yet another anecdote about a sculpture, take the recently installed equestrian statue of Svätopluk in Bratislava, right next to the castle, towering over the city. The sculpture came with just another puzzling plaque, declaring it to be “Svätopluk, the King of Old Slovaks.” Note, that there was no such historical figure as any "King of old Slovaks" and there most definitely was no group of people known as "old Slovaks". We have just falsified our own history. And got caught in the act. 

This all leads me to ask what it is with this country and its sculptures. Or even worse: What is it with our heroes?

Take Juraj Jánošík - to me, it will always remain an utter mystery that we revere a man we know nothing about, except that he was executed as a criminal and that, well, we know nothing about him. 

A symptomatic reading of the various versions of his legend and personal myth, often reinforced and repeated for the next generation, could show and tell us more about ourselves than about Jánošík. But this is hardly ever the actual objective of such programmes, articles, books, movies and documentaries. Take the above mentioned example. Aside from a few factoids about the historical figure it features only snippets of interviews with artists. People who create, reinterpret and re- imagine an old folk legend to suit their own –whatever- agendas, sentiment, issues, etc.

Jánošík is characterised right at the beginning by what he looked like: “Long brown hair and braids, rather slender figure, bracelets and a belt.” The image further includes an axe- wielding strong and manly type, a thief, hiding out in a forest; with a posse of similar looking rebels. This  is the same mould for every image of him, written or painted, that I have ever come upon.

And if it sounds a bit like a Robin Hood movie to you, you are dead on. Indeed, Robin Hood always gets referenced when Juraj Jánošík is the topic! Want to know why? Because it is a shortcut. We all know Robin Hood was good, he helped the poor and he was Kevin Costner or Russel Crow, whichever. Point in case, we all know Robin Hood and we know more about him than about Juraj Jánošík. Not the boring historical facts, but we have definitely seen a few movies about him. By linking the two legends we create our own frame of reference for one, by using fabricated images of the other. Sounds fishy? That’s because it is. But this is how myths and legends and sometimes history gets created in the age of pop culture. 

Did I mention the radio show about Jánošík was done in English? It is not meant for the natives. We know. This whole mythology was shoved down our throats since kindergarten. It is you, dear English speaking listener, who needs to be educated about our glorious past of heroic young men, fighting injustice. (Still no sarcasm font, alas!) Not that it is interesting to you, or that you would care. But we do. 

When making movies about our own past, we always highlight what seems important to us living NOW. Thus Juraj Jánošík of legends once became the personalised social state, redistributing the wealth created by the working lower classes, confiscated by the land owners and stolen back for the benefit of the “poor”. On other occasions he was portrayed as a fighter against the Habsburgh Monarchy, or Hungarian Kingdom at the time denying the rights and identity of the Slovak nation. Sometimes there are even clearly perceivable notions of his love for nature and allusions to environmentalism. None of this is relevant to history, unless it is a history of his personal myth. But it is relevant to us. 

A nation as young and as lacking in history and culture as ours (There, I said it!) will naturally latch onto every minute detail of its past that could provide a testament to its - if not greatness, then at least - the potential for it. But it is rather unsettling that we would resort to using half- or entirely imagined and fabricated figures to provide that. It is especially dumb, if we are the only ones who actually end up believing it. 

Jozef Tiso matters. Just in the same way that Vladimír Mečiar does. They are important figures in the personal history of this country. And that is a fact. But who are we kidding when we try to portray them as such without admitting to ourselves that they were also at the same time huge failures? 

Only ourselves. As a nation, we falsify our own history for others- for the sake of an image we wish to present to others. As if to say: "See, we matter, we have a past, tons of sculptures of important figures, the streets are full of memorial plaques and bronze busts! It is you who is ignorant for not knowing that we even exist." 

In other words, we are faking it. We are creating an image of ourselves. We hint at a history that never even happened, we use sculptures of our "heroes" as a proxy. And off course, we do nothing. Nothing that really matters, nothing relevant, nothing that people would recognise us for. We wish to be judged based upon that image, not our actions. Just like we judge our heroes. But who else, other than us actually failed to notice, that the emperor is naked?

I am sure that as a people, we get the heroes we deserve. I can only hope, one day we will deserve better.  

The Future of Books

Faced with my moving to a new address and a downgrade to a room as tiny as a smaller walk-in closet, I have seriously started contemplating the amount of stuff I have to accommodate. Travelling light is out of the question for a simple reason- for the past years I have hoarded books like there was no tomorrow. Yes, I can live out of a suitcase without problems, but I have two more, heavier than I am myself, full of books (And I already gave up on magazines). Needless to say, those are only the ones I have collected since moving to the UK and there is more. What now?

There is a solution- although a temporary one at best, but for me the only imaginable- I can hire a company to ship my mini library back to Slovakia for a fair price. But as I said, this just delays the solution to the real problem, which is- what to do with all these books? Not that I am so keen to get rid of them. After all, they reflect all my major interests in life, all the stages in my intellectual development- including the dumbing down phases, all my relationships etc. I have an emotional attachment to them. Some people can tell you what they wore the day they first met their spouse, well I could probably tell you what I was reading. (If I were married that is.) And I won’t even mention schoolbooks...

I am a bibliophile. When I buy a book, I am really picky. I would rather pay more for a nicer cover, I like to have the choice between hardcover and paperback and I simply love the possibility of buying older or newer editions. I like carrying books around all the time, marking interesting passages and making notes. I like to touch them, hell; I even like how they smell. But there in the midst of moving boxes, bags and piles I have found myself contemplating the future of this habit of mine. Even with my soft spot for paper books I was getting more curious about e-books, Kindle, iPads and Nooks if only for their practicality. Until I realised that they are not practical at all.

Theoretically, they could solve my storage problem; it’s just that they don’t. To see how much room I would manage to save if I changed to e-books I tried to look up the books I have listed on my Amazon wish list to check their availability in e-book format. Out of some 40+ books, none is available on iBooks or for Kindle. Not a single one! How is that possible? First of all they are no bestsellers, in fact only a few are fiction. So until at least the majority of books in my list is available, e-books are not really interesting for me. Also some of these are intended as study books- both iPads and Kindles are entirely useless for that purpose. Multitasking on the iPad is impossible; you don’t have the option to write and read at the same time, there is no usb etc. So let’s say I need to write an essay on anything other than the fresh new trendy author, I will have to use a paper book anyway and most probably I will have to write it on my computer. That sucks.

Speaking of computers, I love mine. But even if it is really easy to use it for writing, I still use a Moleskine and a pen. So even if I do save a lot of paper by writing on the computer, it still didn’t make paper notebooks obsolete. Let’s face it, even if we discard every sentimental and romantic argument for paper books, we still live in a world, where one of the first things we learn to use are pens and paper. We learn to write by hand and we learn to draw. It is no surprise that paper and pen are more natural to us than a keyboard and a screen. Also one cannot help but perceive computer files as somehow more fragile even illusory than a sheet of paper or a book. A book has physical attributes that computer files do not have and we tend to underestimate this elusive quality ever so often, when we fail to back up our files.

Remember how people thought Amazon would cause the death of the bookshop? (Even though some would have deserved it.) Just like LPs survive among iPods and mp3s, e-books will not make paper books extinct. Even if their sales will go down due to Kindle & co. at first, I think – and I am not the first one to come to this conclusion - that it will simply change the way paper books are perceived; from a common item to a more luxurious and exclusive one, because producing a cheap book is still more expensive than producing e-books. But who would want to get an e-book as a Christmas gift? Wouldn’t it feel like getting an email instead of a postcard? Or can you imagine a priest in church reciting psalms from an iPad? (To be fair, this is more due to the nature of religions and their special reverence for their holy books.) So paper books might become less disposable, even more expensive, but I don’t think they are going to disappear any time soon. A car might be the best way to travel individually, but it is still nothing compared to a horseback ride across the fields.

To sum it up neatly: Lately there are new articles every day prophesising the death of paper books and some have already began to mourn their demise. The pros and contras of e-books have been discussed ad nauseam (with my little contribution now), the arguments on both sides have become rather dull and repetitive and things have not moved quickly enough to signal a victory for either one side. Books are being printed and iPads, Kindles and Nooks are getting produced and sold. Literature survives. End of story.